1. Úvod

    Človek vníma farby v závislosti od farby svetla. ktoré na teleso a od intenzity svetla, ktoré sa od telesa odráža a vyvoláva vnem na sietnici oka. V poslednom období zaznamenávame vzostup záujmu o reálne zobrazovanie scén. Odráža sa to vo vývoji globálnych i lokálnych osvetľovacích modelov. Úlohou globálneho modelu je určiť, ktorý z objektov zobrazovanej scény vplýva na daný bod. Lokálne osvetľovacie modely popisujú vzťah medzi dopadajúcim a opúšťajúcim svetlom povrchu v danom bode v závislosti od smeru, intenzity a vlnovej dĺžky svetla.

    Svetlo má mnoho spoločných vlastností s rozsiahlym oborom fyzikálnych javov, ktoré nazývame elektromagnetické žiarenie. Uvedieme fyzikálne vlastnosti svetelného žiarenia a charakterizáciu povrchu telesa pre odraz. Budeme sa zaoberať lokálnymi svetelnými modelmi zobrazovania, ktoré budeme využívať pre algoritmus sledovania lúča (ray-tracing) a radiačnú metódu (radiosity). V nasledujúcich častiach používame označenie vektorov podľa obrázku: N – normála povrchu, V – vektor pozorovateľa, L – vektor svetelného zdroja, R – vektor odrazu, H – bisektor medzi vektormi L a V, T – vektor lomu. Všetky vektory sú normalizované a smerujú do povrchu telesa (okrem T). Intenzitu dopadajúceho svetla označíme IL a odrazeného svetla IV.

 1_1.gif (3109 bytes)